Tento post by mal zhrnúť ostatné menšie udalosti z môjho prvého víkendu v Juhoafrickej. Začínam teda jednak tým čo je chronologicky prvé ale predovštkým tým čo je ďaleko najznámejšia a najpopulárnejšia miestna tradícia a to je braai. V paitok deň po mojom prílete pre mňa host rodina urobila braai, čo je miestny prevažne Afrikaans štýl grilovania. Ešte kým sme začali som bol niekoľko krát upozornený, že to v žiadnom prípade nie je barbeque, ako by to označili v USA, nemá to nič spoločné s barbeque a nemám to v žiadnom prípade nazývať barbeque. Griluje sa rôzne mäso ale základ všetkého sú vždy boerewors ( pozri foto nižšie ). Boerewors sú plnené čisto mletým hvädzím mäsom a nejakými koreniami, ktoré im dávajú veľmi špecifickú chuť odlišnú akémukoľvek inému jedlu čo poznám. Griloval ich host otec a boli naozaj výborné.
V paitok sme tiež s host bratom boli v Mall of Africa. Je to najväčší obchodný dom v Afrike a musím povedať, že je fakt brutál veľký. Má rozlohu 131 000 metrov štvorcových, pre obraz najväčšie obchodné centrum na Slovenksu je Avion v Bratislave a ten má rozlohu 66 300 metrov štvorcových. Je tiež veľmi pekne nadizajnovaný. Viac menej sme sa tam len tak prechádzali. Mali sme tam aj obed a mal som veľký steak so zemiakmi a onion rings a stálo to asi 9 euro, o tom sa nám v bratislave ani len nesníva. Celkovo je tu strašne veľa obchodných domov, zatiaľ to vyzerá, že každá mestská časť má aspoň jeden. Tu samostatné obchody mimo nejakého obchodáku, či už vnútrajšieho alebo otvoreného, proste neexistujú a čo sa týka stretávania s kamarátmi tak máš na výber či budete u niekoho doma alebo pôjdete do obchoďáku a viac menej nič iné, takže sú tu veľmi populárne.
V sobotu večer sme išli na rugby. Hral sa currie cup čo je juhafrická prvá liga a hrali Golden Lions Johannesburg proti Blue Bulls Pretoria. Štadión sa nachádza v centre Johannesburgu. Vo väčšine prípadov by ste povedali, že čím viac do centra mesta idete tým to bude bezpečnejšie a viac turistické a luxusné, tu je to presne opačne. Do centra mesta ľudia zo Sandtonu ( menšie mesto patriace pod johannesburg, v ktoreom bývam ) nie veľmi radi chodia a keď idú treba na to niečo väčšie, napríklad rugby. Je to tam plné veľkých poloopustených poschodových budov z obdobia kedy to bolo centrum biznisu v Juhoafrickej, ktoré už niesú skoro vôbec udržiavané. Hlavne sa tam ale pohybuje veľké množstvo pofidérnych ľudí a je to tam známe vysokou kriminalitou. Každopádne keď sa jedná o rugby tak idú ostatné veci stranou, takže samozejme prišlo veľ ľudí. Zápas sa hral v dobrej atmosfére a na polčase sme vyhrávali 18-12. Nakoniec sme ale prehrali 31-26. Posledné minúty boli fakt napínavé. Keď už vyprší čas tak sa hrá až kým nie je prerušná hra a práve v tomto poslednom výpade sme boli doslova centimetre od toho aby sme skóre vyrovnali ale zobrali nám loptu tesne pred čiarou. Blue Bulls hrali fakt výborne. Náš tým bojoval ale naši najlepší hráči boli na príprave na svetový šampionát spolu so zvyškom reprezentácie čo nás výrazne oslabilo. Za normálnych okolností by sme pravdepodobne vyhrali. Bol to fakt dobrý a napínavý zápas.
Na rok Afričan 